Tyrkysová je terciárna farba zložená z dvoch dielov modrej, symbolizujúcej univerzum a jednotu, a jedného dielu žltej, symbolizujúcej individualitu. V tejto farbe sme tak blízko k jednote, že ostáva už len posledná skúška sebectva. Čím sme bližšie k modrej, tým viac zažívame silu univerza a stávame sa jeho nástrojom, spolutvorcom. V rámci vlastnej individuality sme si vedomí svojej moci, ktorou môžeme disponovať. Musíme sa s ňou naučiť narábať zodpovedne, ale aj citlivo. Práve toho sa týka posledná skúška. Tyrkysová je aj farbou ľadu – symbolom zamrznutých, veľmi hlboko potlačených emócií. Negatívnym významom tejto farby je necitlivosť, ba až krutosť. Moc používaná bez súcitu (srdca) dokáže naozaj napáchať veľké škody. Príkladom boli fašisti a nacisti v minulom storočí, ktorí demagogicky zneužili posvätné symboly a učenie na kruté a deštruktívne dosahovanie svojich cieľov. Táto farba stojí na farebnej ružici oproti koralovej, ktorá predstavuje presný opak – extrémnu emocionálnu senzitivitu, empatiu, cit spolupatričnosti, skutočnú rovnocennosť, demokraciu a spoločenstvo, kedy nemôžeme druhého zraniť, lebo jeho bolesť sa nás bytostne dotýka. V tyrkysovej, farbe individualizácie máme tendenciu sa od skupiny oddeliť, osamostatniť a ísť hľadať odpoveď na otázku: Kto som? S čím súhlasím a s čím súhlasiť nemôžem, čoho sa chcem zúčastniť, na čom sa chcem podieľať a čo je mimo mojej pravdivosti a podstaty. Odísť od svojho kmeňa, ktorý predstavuje istotu a bezpečie, chce ozaj veľkú silu a prekonanie citov strachu, ale aj viny, že opúšťame blízkych a porušujeme zaužívané pravidlá. No túžba spoznávať pravdu o sebe a o svete je silnejšia.